ČESTNÝ RÓM

            „V Záhorskej Vsi, kde som slúžil ako kňaz, býval pán Demeter, rómsky občan. Raz mi povedal: ,Pán farár, boli u mňa tí, však viete...´ Vedel som, že hovorí o Štátnej bezpečnosti. ,A čo chceli?´ opýtal som sa. ,Aby moja dcéra Iveta na vás niečo povedala. A aby na vás podpísala, že ste ju akože... však viete.´ Zmeravel som. ,Čo ste im povedali?´ ,Ja som im povedal, že by som Ivete ruku odsekol, keby to na vás podpísala.´ Uľavilo sa mi, lebo som pochopil, že zo mňa chceli urobiť človeka, ktorý zneužíva deti. Je to podlé obvinenie a je veľmi ťažké proti nemu sa brániť.

            Pána Demetera si Štátna bezpečnosť vytipovala, lebo býval v starej chalupe. Mal sedem detí. Jedna kuchyňa, jedna izba. Bol som u neho, krstil som mu deti. Kam ma pozvali, tam som šiel. To si komunisti tiež neželali, aby kňaz navštevoval ľudí. Pán Demeter býval veľmi chudobne. Nedávno mi hovoril, že mu sľúbili byt na stanici. Hovorím mu: ,Blahoželám vám! To je fantastické! Zaslúžite si!´ Boli poriadnou rómskou rodinou. Deti posielal každý deň do kostola. Jednak aby ich vyhnal z domu, ale aj preto, lebo deti sa u mňa dobre cítili. Jedna jeho dcéra čítala, syn bol miništrant.

            Pán Demeter sa teda tešil z vyhliadky na nový byt. Problém bol však v tom, že oni mu sľúbili, že byt dostane, až keď dcéra Iveta ten nezmysel podpíše. Povedal im aj mne, že za takú cenu byt nechce. Je to silné svedectvo čestnosti chudobného človeka.

            A ešte aj to povedali tej dievčine, že nech sa nebojí, veď farár sa z toho vyseká. Nech to len podpíše, a oni mi pomôžu, aby sa to ututlalo. Ale toto falošné obvinenie by sa so mnou ťahalo celý život. A práve rómsky človek ma od toho uchránil. Preto som vždy mal rád všetkých ľudí. Nesmieme robiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými alebo rôznymi etnickými skupinami a hecovať nacionalizmus, nenávisť, nevraživosť.“

(Anton Srholec, Bezdomovec z povolania, str. 169-170)